Raz za čas sa stane, že nám príde do tábora mladý muž, alebo slečna, ktorím je straaaašne smutno za maminou a ocinom.
 
Bývajú to deti, ktoré sú veľmi naviazané na rodičov a poväčšinou sú po prvýkrát preč z domu na dlhšie. O to to niekedy býva ťažšie, že rovnako ako dieťatko pofňukuje v tábore, rovnako pofňukuje doma od smútku aj mamička!
 
Áale, keďže sa už rodičia rozhodli, že to teda s nami skúsia, a zveria nám do opatery svoj poklad, my zase spravíme všetko preto aby sa čo najmenej v tábore fňukalo!
A ako na to? Vyžaduje si to veľkú pozornosť priameho vedúceho, alebo vedúcej, ktorá má dané dieťa v družine a samozrejme veľkú pomoc našich “Bobrov” - inštruktorov v zácviku ( 15-17 rokov), pretože takéto dieťa si vyžaduje stálu pozornosť!  Kým sa hráme a zabávame, papáme a vymýšľame táborové srandičky, väčšinou je všetko v poriadku. Ale keď príde chvíľka kľudu, keď si chce každý na sadnúť niekde do tieňa, alebo sa len napiť - vtedy zaútočia spomienky na domov. Vykotúľa sa slzička a začne fňukando, ktoré neprestane dovtedy, kým nepríde vedúci a zoberie malého táborníka na výpravu a zaujme ho novou činnosťou. Preto sú naši vedúci a inštruktori 24 hodín denne s deťmi.
 
S každým dieťatkom, ktorému je smutno opatrne pracujeme, povzbudzujeme ho do táborových činností, nastavujeme nové ciele, tak aby bolo motivované. Snažíme sa mediovať priamu komunikáciu s rodičmi cez telefón a po celý čas s deťmi pracujeme na tom, aby mali z tábora skvelý zážitok, trošku sa oťukali, osamostatnili a začlenili do kolektívu.
 
Najjednoduchšia cesta, je nájsť si v tábore kamošku, alebo kamoša a hneď ide všetko krajšie a ľahšie!
 
Ak máte obavy, že by vaše dieťa bolo smutné, prosíme kontaktujte našu kanceláriu, radi vám odpovieme na otázky a pomôžeme prekonať strach z odlúčenia!